Geologické pomery

Územie sa nachádza na orografickom celku Ondavská vrchovina, kde prevláda časť Bardejovský a fragmentálne sa uplatňuje časť Oľská /juho východná časť/, ktorá tiež patrí do Ondavskej vrchoviny.  Flyšové pásmo bolo vybudované mocným vrásnením a je to celkom nové, súvislé a samostatné horské pásmo na obvode karpatského oblúka. Celé pásmo bolo v neogéne niekoľkokrát silne erodované, zarovnávané a opäť zdvihnuté, rozličná odolnosť hornín sa prejavila v terajších povrchových tvaroch, ktoré sú pomerne jednoduché. Jedná sa väčšinou o pahoraktinné chrbty, ktoré sa na veľkú vzdialenosť tiahnu prevažne smerom SZ-JV rovnobežne vedľa seba. Absolútna výška nie je príliš veľká /200-450m/.

Ondavská vrchovina, zvlášť Bardejovská patria magurskému flyšovému pásmu. Magurský flyš má od spodu najprv inoceránové vrstvy. Sú to šedivé, modrošedivé, a slienito-ílovité bridlice s lavicami jemnozrných Pieskovcov a slienitých vápencov. Ďalej eocenné pieskovce a zlepence, ktoré sú len miestami vyvinuté na báze paleogénu a pestré vrstvy, skladajúce sa z pestrých, červených, zelených a tmavých bridlíc s lavicami glaukonitických a kremitých pieskovcov /v okolí Bardejova nazývajú sa belovežskými vrstvami/  a nakoniec hieroglifové vrstvy. Tieto sú hlavnou zložkou magurského flyšu. Sú to sliene, slienité bridlice, pieskovce, vápnité pieskovce, glaukonitické pieskovce s rudimentárnymi vložkami monilitových vrstiev. Medzi horskými chrbtami, ktoré sa tiahnu SZ- JV smerom sú hlbšie a plytšie zarezané údolia.

Na miernejších miernejších býva pomerne hrubá vrstva hlín, jednak sprašových tzv. svahových, pretože flyšové súvrstia veľmi ľahko podliehajú zvetrávaniu a vytvárajú sa hlboké podsvahové delúvia. Pozdĺž Tople sú vyvinuté aluviálne pôdy, ktoré postupujú aj pozdĺž niektorých jej prítokov.